Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Anketa

Ako často navštevujete naše webové stránky?

Celkom hlasov:
9
Hlasovanie začalo:
21. 6. 2016
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Navigácia

Obsah

INFORMÁCIA PRE VEREJNOSŤ

Obec Veľká Franková v súlade s § 14, ods. 1 písm. p) a § 15a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

zverejňuje informácie o zdrojoch ohrozenia, rozsahu ohrozenia, následkoch na postihnutom území,

o spôsobe varovania obyvateľstva a záchranných prácach, úlohách a opatreniach a podrobnostiach o tom,kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany v rámci územia Obce Veľká Franková .

1. Informácie o zdrojoch ohrozenia

Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami (ďalej len „NL“)

Vzhľadom na hospodársku charakteristiku územia Veľká Franková a rozšírená poľnohospodárska činnosť sú z hľadiska skladovaného množstva, ktoré môže spôsobiť potencionálne ohrozenie obyvateľstva pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom NL, najrozšírenejšie tieto nebezpečné látky: pohonné hmoty (automobilový benzín a nafta), amoniak .

Tabuľka č.1

Okres

Zdroj ohrozenia

Obec

Nebezpečná látka

Oblasť ohrozenia

Polomer v m

KK

PD- Goral

Veľká Franková

Nafta , benzín,olej

Nezasahuje zastavané ÚO

 

…..... m

KK

PD – Goral

Veľká Franková

Amoniak

Nezasahuje zastavané ÚO

 

20 m

KK

Elektrovasury

Veľká Franková

Nafta,olej

Zasahuje zastavané ÚO

 

…........m

1.2 POVODNE

Vychádzajúc z analýzy územia Veľká Franková z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí predstavujú povodne významné riziko ohrozenia obyvateľstva a majetku.

Povodne najčastejšie ohrozujú obyvateľov obce v povodí hlavného vodného toku na Frankovskom potoku a na sútoku Frankovského a Osturňanského potoka.

Povodne však môžu spôsobiť aj náhle prívalové dažde, resp. dlhodobé zrážky, kedy povodňou môže byť potenciálne postihnutá väčšina obyvateľstva obce Veľká Franková .

1.3. Zosuvy pôdy

Ďalším potencionálnym zdrojom ohrozenia sú zosuvy pôdy s následkami najmä na majetku. Podľa

geologických prieskumov je územie obce Veľká Franková zmonitorovaná lokalita možných zosuvov pôdy, ktoré predstavuje flyšové pásmo, charakteristické častým výskytom

svahových deformácií. V poslednom období sú tieto výskyty zapríčinené s intenzívnou povodňovou

činnosťou v oblasti.

1.4. Preprava nebezpečných látok

Preprava nebezpečných látok sa cez obec realizuje po cestných komunikáciách .

Hlavné trasy prepravy nebezpečných látok po cestných komunikáciách v obci Veľká Franková sú:

cesta III/5423 smer Spišské Hanušovce – Veľká Franková

najčastejšie prepravované nebezpečné látky: pohonné hmoty

1.5. Víchrice (veterné smršte)

Veterné smršte a silné vetry postihujú predovšetkým horské hrebene. Veterné smršte sa však

môžu vyskytnúť, v závislosti od počasia, v ktorejkoľvek lokalite Veľká Franková . Pôsobenie silných vetrov tu sporadicky spôsobuje závažné problémy v doprave, energetike, v komunikačnom prostredí. Z doteraz mapovaných mimoriadnych udalostí sa veterné smršte, ktoré spôsobili značné materiálne škody vyskytli najmä v oblasti Tatranskej kotliny a na území v horskej oblasti Zamaguria v roku 2004.

1.6. Snehové kalamity

Vývoj počasia, hlavne v zimnom období vytváraný nadmerným intenzívnym snežením spojený so

silným vetrom môže spôsobovať na území obvodu Kežmarok snehové kalamity, ktoré majú za následok neprejazdnosť ciest predovšetkým II. a III. triedy. Tieto mimoriadne udalosti spôsobujú problémy s dopravou a hlavne so zásobovaním obcí, prípadne poskytovaním neodkladnej zdravotníckej pomoci.

1.7. Zemetrasenia

Na niektorých miesta územia okresu Kežmarok sú zmapované aktívne ohniskové zóny ako aj

makroseizmického pozorovania zemetrasenia. V roku 2004 boli pozorované v Obci Veľká Franková , v meste Kežmarok , Spišská Stará Ves a v obci Slovenská Ves so silou 4 Richterovej stupnice.

Intenzitu zemetrasenia určujú účinky zemetrasenia na ľudí, stavby a zemský povrch. Jej hodnoty závisia od vzdialenosti od epicentra a sú určované sprievodnými javmi zemetrasenia.

Tieto sprievodné javy boli empiricky zoradené do skupín a týmto skupinám boli priradené stupne –

najnižšie slabým otrasom, najvyššie otrasom s katastrofalnym následkom.

V súčasnosti sa väčšinou používa Mercalliho – Siebergova stupnica, ktorá má 12 intenzívnych stupňov. MSK – 64 - Upravená 12 stupňová stupnica pre oblasť Európy

M - S.V. Medvedev (ZSSR) S - W. Sponheuer (NDR) K - V. Kárnik (ČSSR)

Stupeň označenie M prejavy

I Nepozorovateľné zaznamenávajú len prístroje.

II Veľmi slabé 2,5 cítia jednotlivci v pokoji, najmä na vyšších podlažiach.

III Slabé citeľné v budovách, slabé kývanie zavesených predmetov.

IV Mierne 3,5 pozorujú mnohí v budovách a stojacich autách, budí ľudí, vŕzgajú dvere a okná, počuť praskanie múrov.

V Dosť silné cítia všetci v budovách, zvieratá sú nepokojné, okná praskajú.

Lampy sa viditeľne kývajú. Zriedkavá zmena výdatnosti prameňov. Poškodenie stavieb z nepálených tehál.

VI Silné pozorované aj mimo budov, mnohí sú vystrašení, padajú komíny, nábytok sa hýbe, rozbíjajú sa poháre. Škody sú aj na tehlových stavbách, zosuvy pôdy, niekedy zmena výšky spodnej vody.

VII Veľmi silné 5,5 väčšina ľudí vybieha v panike z budov, citeľné v idúcich autách,

zvonia veľké zvony. Ojedinelé škody aj na železobetónových budovách, na voľnej hladine sa tvoria vlny.

VIII Zhubné 6 všeobecné zdesenie, aj automobilistov. Lámu sa konáre stromov, prevrhne sa aj ťažký nábytok. Zničenie ľahkých stavieb, škody na ŽB stavbách, padajú pomníky. V pôde trhliny niekoľko cm, rieky menia korytá.

IX Pustošivé panika, značné škody na ŽB budovách a bytovom zariadení. Praská podzemné potrubie, 10 cm trhliny v pôde. Veľké vlny na vode.

X Ničivé veľké škody na budovách, hrádzach, mostoch, koľajnice sa ohýbajú,

cesty sú zvlnené, v pôde trhliny až 1 m, voda sa vylieva na breh z jazier a riek

XI Katastrofa 8 podzemné potrubia, väčšina budov a mostov je zničená. Rozsiahle

zmeny na zemskom povrchu. Široké trhliny, posunutia v horizontálnom aj vertikálnom smere

XII Veľká katastrofa 8,5 všetky ľudské diela úplne zničené. Zrýchlenie prevyšuje tiaž. Na

povrchu sa utvoria vlny, rútia sa veľké skalné bloky, mení sa vzhľad zemského povrchu.

1.8. Epidémie a epizoócie

Zvýšené riziko epidémii v obci Veľká Franková predstavujú najmä vírusová hepatitída typu A.

Priestory zvýšeného epizootického ohrozenia predstavuje tunajšie poľnohospodárske družstvo, súkromne hospodáriaci roľníci /SHR/ a ostatní hospodáriaci v obci .

2. Informácie o území

2.1. Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami

Informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti, t.j. o veľkosti oblasti ohrozenia, ktorú

vyhodnocuje a určuje prevádzkovateľ okolo objektu nakladajúceho s chemickou nebezpečnou látkou v súlade s vyhláškou MV SR č. 533/2006 Z.z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok, sú špecifikované v tabuľke č. 1.

V prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky vo vyššie uvedených

oblastiach ohrozenia môže dôjsť u nechránených osôb (bez použitia ochranných prostriedkov)

k poškodeniu zdravia.

2.2. Povodne

Oblasť ohrozenia povodňami je stanovená pre vybrané vodné toky formou zátopového územia

vyhodnoteného správcom vodného toku na 50 - ročnú príp. 100 - ročnú vodu. Vznik mimoriadnej

udalosti v dôsledku povodní predstavuje v závislosti od rozsahu povodne predovšetkým riziko veľkých majetkových škôd a v prípade nerešpektovania pokynov organov štátnej správy ochrany pred povodňami aj riziko ohrozenia zdravia a života.

2.3. Zosuvy pôdy

Vychádzajúc z plnenia štátnej úlohy inžiniersko - geologického mapovania svahových deformácií

v najohrozenejších územiach flyšového pásma, nasledujúci prehľad vymedzuje dotknuté územie.

Prehľad obcí potenciálne ohrozených možnými svahovými deformáciami v okrese Kežmarok:

Osturňa, Matiašovce, Spišské Hanušovce, Veľká Franková, Spišská Stará Ves.

Rozsah následkov pri vzniku svahových deformácií nemožno vopred určiť. Následky vo veľkej

miere závisia od miesta vzniku zosuvu, t.j. či je zosuvom ohrozený intravilán alebo extravilán obce.

V prípade zosuvov v intraviláne obcí, kedy sú potenciálne najčastejšie ohrozené obytné zóny môže dôjsť k značným materiálnym škodám na nehnuteľnostiach.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní štátnu úlohu „Inžiniersko-geologické

mapovanie svahových deformácii v najohrozenejších územiach flyšového pásma.“ Cieľom tejto úlohy,ktorá je realizovaná v oblasti severovýchodnej časti Slovenska je zostavenie účelových inžiniersko-geologických máp, zameraných na zhodnotenie zosuvného a povodňového rizika s návrhom potrebných opatrení na ich elimináciu.

2.4. Preprava nebezpečných látok

Vzhľadom k skutočnosti, že po cestných komunikáciách sa prepravujú rôzne nebezpečné látky v rozličných množstvách, nie je možné pri preprave nebezpečných látok jednoznačne

vopred vymedziť oblasť ohrozenia ako v prípade stacionárnych objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami. V prípade mimoriadnej udalosti počas prepravy nebezpečnej látky sa oblasť ohrozenia určuje operatívne podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu uniknutej nebezpečnej látky,meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania.

Vychádzajúc z § 7 ods. 2 písm. b) vyhlášky MV SR č. 533/2006 Z.z. o ochrane obyvateľstva pred

účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, ak pri preprave nebezpečných látok nie je známy druh nebezpečnej látky na účely okamžitého zásahu sa za bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá, považuje priestor vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.

3. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok,ktoré môžu spôsobiť mimoriadnu udalosť : AMONIAK

sumárny vzorec NH3

UN kód (identifikačné číslo látky) 1005

Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia) 268

Základná charakteristika

Pri bežnom tlaku a teplote je amoniak toxický, bezfarebný plyn (teplota varu za normálnych podmienok je -33,5°C) s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. Amoniak je zásaditá žieravina, v kvapalnej forme pôsobí leptavo. Vďaka svojej hustote

0,771 kg.m-3 je zhruba o polovicu ľahší ako vzduch. Skladuje sa skvapalnený pod tlakom. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, s kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí. Má silné korozívne účinky voči kovom, hlavne voči zliatinám medi.

Dopady na zdravie človeka, riziká

Vo všeobecnosti možno amoniak charakterizovať ako látku toxickú, ktorá však vďaka svojmu

prenikavému zápachu, upozorňujúcemu včas na svoju prítomnosť, väčšinou nepredstavuje výrazné riziko pre človeka. Krátkodobá expozícia amoniaku môže dráždiť aj popáliť kožu a oči s rizikom trvalých následkov. Môže spôsobiť podráždenie nosnej sliznice, úst, hltana, spôsobuje kašeľ a dýchacie problémy. Expozícia s vyššími koncentráciami amoniaku že spôsobiť aj zavodnenie pľúc (edém) a vážne dýchacie problémy. Pri koncentrácii vyššej než 0,5 % obj. (asi 3,5 g.m-3) je i krátkodobá expozícia smrteľná. Pri styku so skvapalneným amoniakom vznikajú ťažké omrzliny. Koncentrácia 0,25% obj. pár vo vzduchu je nebezpečná pri vdychovaní po dobu 30 min.

Dopady z hľadiska životného prostredia

Vo vzťahu k životnému prostrediu ide o látku nebezpečnú. Amoniak je veľmi toxický pre vodné

organizmy (predovšetkým ryby), pričom zohráva významnú rolu jeho veľmi dobrá rozpustnosť vo vode.Môže meniť pH - hodnotu ekologických systémov, spôsobuje okysľovanie pôd a podporuje eutrofizáciu vôd (premnoženie rias a siníc).

AUTOMOBILOVÝ BENZÍN

UN kód (identifikačné číslo látky) 1203

Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia) 33

Základná charakteristika

Bezfarebná až bledožltá prchavá a mimoriadne horľavá kvapalina s typickým benzínovým zápachom.Pary benzínu so vzduchom tvoria výbušnú zmes.

Dopady na zdravie človeka, riziká

Benzín je škodlivý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Príznaky a symptómy: podráždenie kože (pocit pálenia, sčervenenia, opuch, odmastenie pokožky sprevádzané dermatologickými zmenami),podráždenie očí (sčervenanie a pocit rezania), podráždenie dýchacích orgánov (kašeľ, sípavé dýchanie,ťažkosti pri dýchaní, krátky dych), zvýšená teplota. Dýchacie problémy môžu pretrvávať niekoľko hodín po expozícii. Má narkotické účinky, vdychovanie vysokých koncentrácií výparov môže pôsobiť na centrálnu nervovú sústavu a prejaviť sa stratou orientácie, bolesťou hlavy, nevoľnosťou. Dlhodobé vdychovanie môže spôsobiť bezvedomie a smrť. Dopady na krvotvorbu: anémia, znížená imunita. Dopady na periférnu nervovú sústavu: nestála chôdza, slabosť svalov. Dopady na sluchové orgány: dočasne slabší sluch, hučanie v ušiach.

Dopady z hľadiska životného prostredia

Benzín je toxický pre vodné organizmy. Vo vode slabo rozpustný, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnom prostredí.

4. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach

4.1. Varovanie obyvateľstva

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:

a) „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“, t.j. dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození

alebo vzniku mimoriadnej udalosti ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

b) „OHROZENIE VODOU“ t.j. šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými

účinkami vody sa varovanie obyvateľstva vykonáva signálom.

Koniec ohrozenia sa vyhlasuje signálom „KONIEC OHROZENIA“, t.j. dvojminútovým

stálym tónom sirén bez opakovania. Varovný signál a signál koniec ohrozenia sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, ktorá by mala obsahovať predovšetkým informácie o čase vzniku a druhu mimoriadnej udalosti, o predpokladanom rozsahu ohrozenia a pokyny pre obyvateľstvo.

V súlade s § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení

neskorších predpisov hlásnu službu (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození) pre svojich zamestnancov, osoby prevzaté do starostlivosti, iné osoby a obce, ktoré bezprostredne ohrozujú zabezpečujú právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť, život, zdravie alebo majetok (napr. Prevádzkovatelia objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami).

Pre zabezpečenie varovania obyvateľstva, vlastných zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti sú títo prevádzkovatelia povinní na území ohrozenom nebezpečnou látkou budovať samostatný systém varovania obyvateľstva tzv. autonómny systém varovania (ďalej len „ASV“).

V súlade s § 15 zákona MŢP SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pre povodňami (povodňový zákon)

hlásna povodňová služba prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom mimoriadnej

udalosti na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany zabezpečí včasné

varovanie obyvateľstva. Hlasnú povodňovú službu zabezpečuje :mimisterstvo ŽP, KÚ ŽP Prešov , ObÚ ŽP Kežmarok a obec:

- ministerstvo ŽP prostredníctvom ústavu a správcu vodohosp. významných vodných tokov,

- krajský úrad ŽP Prešov a Obvodný úrad n ŽP Kežmarok,predpovedná povodňová služba.

-Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa osobitného predpisu v súlade s § 15 ods. 3 povodňového zákona.

V prípade iných mimoriadnych udalostí, ktoré môžu vzniknúť na území územného obvodu

Kežmarok sa varovanie obyvateľstva zabezpečuje varovacou sieťou civilnej ochrany prostredníctvom varovacieho a vyrozumievacieho centra Obvodného úradu Kežmarok a obcí nachádzajúcich sa v územnom obvode Kežmarok.

4.2. Záchranné práce

V zmysle vyhlášky MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác

a organizovania jednotiek civilnej ochrany sa v súvislosti so vznikom možnej mimoriadnej udalosti

vykonávajú záchranné práce ako činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku ako aj na odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenia šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Záchranné práce sa vykonávajú zložkami integrovaného záchranného systému,útvarmi policajného zboru a osobami povolanými na osobné úkony.

Pre prípad vzniku akejkoľvek mimoriadnej udalosti sa vykonávajú najmä tieto činnosti:

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác;

vykonávanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území s cieľom vyhľadať postihnuté osoby a vyznačiť životu nebezpečné úseky;

vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, z horiacich budov a pod.;

zabezpečenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch;

poskytovanie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotníckej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení (vykonávajú príslušníci hasičského záchranného zboru a rýchlej lekárskej pomoci);

lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,

vykonávanie hygienickej očisty postihnutých osôb;

regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území s dôrazom na zamedzenie vstupu osôb a techniky do ohrozenej oblasti;

uzavretie postihnutého územia;

odsun nezranených osôb z postihnutého územia;

núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb;

pozorovanie postihnutého územia;

poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty;

uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác;

zachytávanie ropných produktov na vodných plochách a tokoch;

identifikácia, odsun usmrtených osôb;

psychologická a duchovná pomoc.

4.2.1. Záchranné práce pri úniku nebezpečnej látky v objekte

V rámci záchranných prác sa vzhľadom na povahu a rozsah možných mimoriadnych udalostí v

objektoch nakladajúcich s nebezpečnými látkami vykonávajú okrem všeobecných záchranných prác aj tieto činnosti:

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou (vykonáva

prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou prostredníctvom ASV);

individuálna ochrana osôb v kontaminovanom priestore a ich odsun (prevádzkovateľ objektu

nakladajúceho s nebezpečnou látkou je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov a osoby

prevzaté do starostlivosti špeciálne prostriedky individuálnej ochrany; obyvateľstvo využíva

improvizované prostriedky; odsun osôb z ohrozeného priestoru zabezpečuje obec v spolupráci s

hasičským a záchranným zborom, políciou a prevádzkovateľom objektu);

lokalizácia a likvidácia úniku nebezpečnej látky, zabránenie jej šíreniu (vykonáva hasičský

a záchranný zbor);

pozorovanie, monitorovanie postihnutého územia, meranie prípustných hygienických hodnôt

nebezpečnej látky v ovzduší (vykonáva hasičský a záchranný zbor, prevádzkovateľ objektu, v

špecifických prípadoch sa môže požadovať nasadenie výjazdovej skupiny Kontrolného chemického

laboratória CO v Jasove);

odsun (evakuácia) nezranených osôb z ohrozeného územia (vykonáva obec v spolupráci s policajným zborom a mestskou políciou v zmysle spracovaných evakuačných plánov).

Uvedené záchranné práce sa vykonávajú predovšetkým silami a prostriedkami základných

záchranných zložiek integrovaného záchranného systému vrátane využiteľných síl a prostriedkov

prevádzkovateľa objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou NL a obce.

Pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva potenciálne ohrozeného pri vzniku mimoriadnej udalosti

spojenej s únikom nebezpečnej látky je obec povinná v súlade s § 15 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z. z. plánovať, vyhlasovať, riadiť a zabezpečovať evakuáciu a k tomu spracovávať plán evakuácie obyvateľstva obce. Evakuáciu riadi obec prostredníctvom evakuačnej komisie obce . Ak je evakuácia vzhľadom na veľkosť oblasti ohrozenia, vyhodnotenú prevádzkovateľom objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou, plánovaná v rámci obce, evakuáciu plánuje, riadi a zabezpečuje dotknutá obec vo svojej pôsobnosti.

Obvodný úrad Kežmarok v plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu ak nepatrí do

pôsobnosti právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo obcí.

4.2.2. Záchranné práce pri povodniach

Povodňové záchranné práce sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho

dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na

povodňou ohrozených územiach a povodňou zaplavených územiach. Okrem uvedených činností

povodňovými záchrannými prácami sú:

hlásna povodňová služba;

ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou;

odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou;

provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby

provizórnych mostných objektov a lávok;

zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami;

ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou;

evakuácia;

odčerpávanie vody zo zatopených domov, pivníc, studní, verejnej kanalizácie, žúmp a iných objektov;

dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov;

zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami;

odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií;

zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia;

iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia

vykonávané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity

alebo na príkaz obvodného úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počas mimoriadnej situácie. Povodňové záchranné práce riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Povodňové záchranné práce sa vykonávajú v súlade s plánom povodňových záchranných prác

ktorý spracováva obec, obvodný úrad a obvodný úrad v sídle kraja. Obsah povodňových plánov vrátane povodňového plánu záchranných prác je stanovený vyhláškou MŢP SR č. 261/2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania.

5. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti

Po vzniku mimoriadnej udalosti a vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú základné úlohy

a opatrenia:

varovanie obyvateľstva a vyrozumenia osôb činných pri riešení mimoriadnych udalostí;

realizuje sa v zmysle bodu 4.1.

záchranné práce silami a prostriedkami z územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia ,obec a Obvodný úrad Kežmarok vedú zoznamy využiteľných síl a prostriedkov pri

záchranných prácach rámci svojho územného obvodu;

evakuácia dotknutej obce a Obvodný úrad Kežmarok spracovávajú plány evakuácie v zmysle vyhlášky MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie v znení neskorších predpisov;

núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie obce a Obvodný úrad Kežmarok majú spracovaný prehľad ubytovacích a stravovacích zariadení využiteľných v prípade mimoriadnej udalosti na zabezpečenie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, ktorý je súčasťou plánu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;podľa potreby obce uzatvárajú s prevádzkovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení dohody o zabezpečení núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;

použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému

základné zložky integrovaného záchranného systému:

- hasičský a záchranný zbor,

- záchranná zdravotná služba,

- kontrolné chemické laboratórium CO,

- horská záchranná služba,

- banská záchranná služba.

6. Podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom

ochrany

Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva je možné získať priamo na každom

obecnom úrade a na Obvodnom úrade Kežmarok, odbore CO a KR.

7. Odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií

a utajovaných skutočností.

Vyššie zverejnené informácie sú v súlade so zákonom č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a nevzťahujú sa ne žiadne obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.